...sachsenring. Horska draha potiahnuta perfektnym asfaltom. Pre zaciatocnika peklo, pre skuseneho raj. Skvely profil trate zarucuje zabavu na kazdom metri. Prva opatrna jazda s instruktorom na novych gumach BT-016 od Bridgestonu, postupne zvysovanie rychlosti a naklonu, prve skrtnutie sliderom na bote, silikon na gumach odrany, gumy zahriate, istota a sebavedomie rastie. Predbehnem dve levasa, radim sa za instruktora. Zacinam ho trosku tlacit, hned pochopi a zrychluje, parada. V najlepsom konec prvej jazdy.
Adrenalin, endorfin, svet je krasny. Gumy kraaasne zajete, velka radost. Vzhladom na schopnosti svojej Suzi slavnostne menim meno. Uz to neni Silvinka, ale Svist!
Dalsia 20minutovka, sedlame novy supersport od KTM - RC8 R, dvojvalcovy 170konovy tatos.
Prvy pocit z moto - neuveritelne lahucko ovladatelny stroj. Brutalny nastup krutaku a vykonu pri akomkolvek zaradenom stupni. Brzdy zastavuju stroj uz len pri pomysleni, Brembo Monoblock je neprekonatelny. Gumy zahriate behom pol kola, Super Corsy od Pirelli su proste skvele. Prve smelejsie naklony, iskry zo sliderov lietaju, prve nesmele vyklopenie kolena, chyba aspon meter k asfaltu.
)
Po par kolach mam sebavedomie na maxime. Tlacim instruktora a ide do tuheho. Chlapik zacina v zakrutach lamat az na koleno, pri vyjazdoch mierne zdvihat predne kolo. Taham certa za chvost, ale varovny alarm v hlave vypnuty. Zakruty kruzim vo vacsej rychlosti nez obvykle, za apexom uz taham za heft, myslim na highsidera, ale nastastie klud a gumy drzia jak pribite. Na rovinkach zvysujem rychlost razantne, strach som stratil dva kilometre dozadu. Hlava sa cisti, je tam iba plan trate, instruktor predomnou a ovladanie moto. Vsetko ostatne je v uzadi. Z lyziarskeho svahu letim jak indiansky sip, kacirek sa blizi ukrutne rychlo, monoblocky bojuju s vahou, predne kolo v maximalnom gripe, klopim do rychlej lavej a valim dalej. Na cielovke tocim mrchu az do obmedzovaca, kryjem sa za kapotaz a nechapem tu ukrutnu akceleraciu. Brzdim az na zaciatku kuzelov. Vidim blazna jak zas dava koleno a mierne sa vzdaluje. Mierne zvysim (pre mna smrtelne) tempo a kompletne vypinam pud sebazachovy.
Vydrzal som ten napor dva a pol kola. Pod Audi mostom idem neskoro na brzdy, jazdecka chyba, vylet na travu a okamzity pad v kacirku. Nastastie som ubrzdil hodne a len som si tam ustlal. Moto dalej pojazdna, len radicka ohnuta. Vraciam sa do boxov, o moto sa nikto nestara, cely staff sa ma len ustrasene pyta, ci som v poriadku a ked vidia, ze radostne poskakujem a nic mi neni, tak sa uz smeju a zbezne mrknu na skody. Lava kapotaz obrusena, plna kamienkov, radicka na vymenu. Spoluucast podpisana, plastova karticka z banky sa naduva a protestuje, ale za chyby sa plati. A tato zato stala, lekcia na nezaplatenie so stastnym koncom (pre mna
).
Po jazde dlha pauza, obed, motame sa boxami, kecame s ostatnymi, obdivujeme okruhove stroje amaterskych fanatikov. Velku uctu si zasluzi starsi pan bez lavej nohy na usposobenej R1 s radickou vpravo. Zabehnem za instruktormi s prosbou o rady a tipy, pretoze mam nedobry pocit z brzdenia, motorky sa mi vlnia pod zadkom, nestabilne sa krutia. Instruktor mi to hned objasni: "It's you!"
. Takze mi radi miernejsi nastup a postupne pridavanie brzdneho tlaku, ziadne prudke hamovanie od zaciatku. Takisto plynuly prenos vahy a jemne podradovanie spravia svoje.
Ucinok sa dostavuje hned v dalsej jazde, ked skusam limity Svistika. Casom spomalujem a viac sa venujem presnej a plynulej jazde. Strach z osudnej zakruty mizne, najazd uz mam vychytany, da sa letiet v kalupe bez problemov. Nenechavam sa vyprovokovat letcami okolo, co si zo mna robia staticku prekazku a dalej sa venujem pilovaniu jazdeckej techniky. Naklon na gumach je az na hranu, slidery aj s podrazkou odrane o pol centi. Premyslam o kupe prepacka, alebo aspon posunutia stupacky vyssie a dozadu.
))
Jazdu v klude dokoncim s dobry pocitom a tesim sa na grandiozne finale - SuperDuke R.
SuperDuke je specificka masinka. Nema kapotaz, takze na cestovanie nevhodne. Vykonu ma plno, neni to pre zaciatocnika. Do zakrut sa poklada nadherne, presne a stabilne. Zistujem, ze ta zaclonova tyc miesto riaditok mi vadi, ale zvykam si a adaptujem sa. Prvy najazd do cielovky, otvorim heft, podomnou vybuchne naloz a vsetky tie blaznive kone z Mattighofenu sa daju do cvalu. Drzim sa tej blaznivej zaclonovej tyce, napor vzduchu mi lepi helmu na noc, zdesene pod casomierou ku koncu cielovky zatvaram plyn a udivene brzdim a pokladam do prvej pravej zakruty. Ta masina je zabavna! Dalsiu tiahlu pravu do kopca vysadam, koleno vyklopene, skrtam stupacku, tlamu otvorenu a hulakam do helmy od radosti. Ziskavam istotu v ovladani a jazdu si uzivam, nic uz nehrotim, svoje moznosti poznam, vychutnavam si oblubene zakruty (specialne lava do kopecka pred cielovkou je proste srdcovka). Endorfin na maxime, valim cielovkou, tocim styrku a vychutnavam si ten priliv sily. Ta masina je hrozny kulervac. Streetfighter do ulic!
Ked to vsetko skonci, postupne analyzujem, co sa to vlastne udialo. Analyzujem zazitky, krizove momenty a kategorizujem nadobodnute skusenosti. Pristup KTM bol uzasny. Skvele zorganizovana akcia bez akychkolvek stresov, dohadov a hadok. Prislovecna nemecka uchylnost na presny casovy harmonogram bola v tomto pripade vyhodou. Ochotni servisaci mi prezuli stare zlepene 6rocne hadice za nove poriadne gumy za lepsiu cenu nez v akomkolvek pneuservise. Pomohli s nastavenim podvozku zdarma. Pokecal som este o technickych detailoch, odovzdal dve Svijany ako podakovanie a mastil na jazdy. Track'n'Test je skvela prilezitost ako si moze kazdy motofanusik zajazdit na okruhu s instruktorom a zaroven vyskusat oranzove peklostroje. Pridavam sa do mailinglistu a tesim sa na dalsiu akciu, pretoze toto si clovek nemoze nechat ujst.